#2centschallenge – aká lacná môže byť najlacnejšia dovolenka? 

Španielska nízkonákladovka Level vylolala začiatkom leta na internetoch značný rozruch, keď vyhlásila akciu na letenky za neuveriteľný 1 cent. Spiatočná cesta do Španielska, na Cyprus či do Londýna vyšla teda na 2 centy. Kým im nepadol server, podarilo sa mi kúpiť 10 leteniek. Jedna z nich bola aj do Dubrovníka, takže bolo jasné, že do asi najkrajšieho mesta na jadranskom pobreží pocestujem sám. Koľko stojí najlacnejšia dovolenka v najdrahšom chorvátskom meste?

Mal to byť môj piaty tohtoročný trip. Aby sa mi cestovanie nezunovalo, rozmýšľal som, ako by som si ho mohol obzvláštniť. Najskôr som mal v pláne peší trek cez Čiernu Horu a Bosnu, ktoré sú od letiska len na skok, no nakoniec zaúradoval osud: český Nutrend mi ako ospravedlnenie za nepríjemnú skúsenosť zaslal zásobu proteínových tyčiniek a keď som sa v internetovej diskusii dozvedel, že letecká dovolenka pri mori nemôže byť lacná, padlo rozhodnutie. Tento mýtus zborím. Dubrovník dám na bezďáka ako pán. Alebo na pána ako bezďák? Proste za dva centy!

Poctivá príprava na lowcost cestu roka

Dva centy je priemerný 5-sekundový zárobok. Je to vlastne nič. Je to nič aj v prípade, keď cestuješ lowcostovo. No pri takejto ultra lowcostovej výzve, musíš rátať so všetkým. Proste neexistuje, aby si na niečo zabudol. Musíš si zrekapitulovať celý trip ešte skôr ako sa stane. Znova a znova. Aj tak ti vždy napadne nová alternatíva, ktorá vyžaduje iný typ výbavy.

Spíšeš si scenár – nie itinerár, ale kompletný scenár a začneš sa baliť. Vyskillovaný z predošlých ciest už vieš, čo budeš potrebovať, no teraz je to iné. Tretinu batožiny bude tvoriť jedlo, ďalšia tretina je vyhradená pre fototechniku. Oblečenie bude musieť prejsť niekoľkonásobným sitom a spoliehať sa budeš na jeden pár kvalitných turistických topánok. Odporúčam venovať špeciálnu pozornosť výberu liekov. Laktobacily, čierne uhlie a tabletky proti bolesti ti môžu zachrániť trip.

Prílet do Dubrovníka a prvý problém

Celú noc pred odletom, ktorý bol naplánovaný na piatu hodinu rannú, som strávil na viedenskom letisku. Spánku som teda veľmi neublížil, podarilo sa mi zdriemnuť až v lietadle. Dubrovník ma privítal krásnym slnečným počasím, ideálnym na 20-kilometrovú prechádzku z letiska do mesta. Ideálna však nie je Jadranská magistrála, keďže postráda akúkoľvek krajnicu.

Vyťahujem vopred pripravenú stopovaciu tabuľku uvažujúc, kde do prdele to auto zastane, ak sa rozhodne ma vziať. Ani nestihnem postnúť prvú #2centschallenge storku na Instagram, už pri mne stojí šedý Passat. Slovensko-chorvátsko-anglicky sme si pokecali s postarším pánkom za volantom, ktorý mi cestou ukazoval zaujímavé hacky, ako sa dajú predbiehať autá na križovatkách a v kolónach. Nebolo to síce v súlade s pravidlami cestnej premávky, ale v meste som bol doslova za chvíľku.

Letenku do Dubrovníka za 1 cent vám už asi nenájdem…

Ale našiel som vám aspoň tieto lacné alternatívy. Možno si vyberiete. Dubrovník je fakt krásny a oplatí sa ho navštíviť aj tak. Veď pozrite nižšie, čo všetko sa tam dá vidieť za dva dni.

Najlacnejšia dovolenka môže začať

Po prebdenej noci ma chytali driemoty a vidiny príjemného osvieženia v priezračnej vode Jadranu, no keď som už bol pri mestských hradbách, neodolal som krátkej prechádzke.

V Dubrovníku je super jedna vec. Všade v centre sú fontánky s pitnou vodou. Dva dni nebudem piť pivo, to tam, žiaľ, nikde netieklo, ale na vode by som hádam mohol nejako prežiť. Takýto pitný režim som nemal otestovaný, čo som neskôr trochu oľutoval. Šumivé tablety alebo inonťák by určite padli vhod. Inak, startupisti, čo takto vymyslieť pivo v šumivých tabletách?

Pláž, ktorú si musíš zaslúžiť

S dvoma bidonmi vody som sa vybral na dvojkilometrovú prechádku na pláž. 10-kilový batoh na chrbte, 28 stupňov v tieni a mikrospánkové stavy urobili z tohto jednoduchého úkonu hodinový challenge. Celý spotený som sa hodil do vody a užíval si septembrové leto.

Tu by mal byť nejaký nudný odstavec o tom, ako som sa celý deň kúpal, opaľoval, čítal knihu, tlačil do hlavy proteínové tyčinky, kým väčšina mojich čitateľov poctivo budovala kapitalizmus v práci. Zbytočne by to zvyšovalo bounce rate, takže si to odpustím a načnem tému večernej túry na Mount Srđ.

Mount Srđ a epické výhľady na Dubrovník

Na vrch Mount Srđ sa dá dostať troma spôsobmi – lanovkou, taxíkom alebo pešo. Zvolil som si bezplatnú možnosť a nie, nestopol som si lanovku. Samotný kopec vzbudzuje rešpekt, ale najťažšia časť výstupu je prejsť cez mesto po asi milióne schodov. Nad úzkym pásom lesa je to príjemná prechádzka po krásnom kľukatom štrkovom chodníku.

Cestou nahor sa mi núkali nádherné scenérie s dychberúcim západom slnka. Musel som sa veľmi krotiť, aby som si nevybil všetky baterky do zrkadlovky a oba mobily. Timing bol dokonalý. Na vrchol som prišiel ešte za svetla, no za slabšiu pol hodinku som si vychutnal aj nočnú scenériu mesta podo mnou. Úžasný zážitok.

Ďalším úžasným zážitkom bola smart lavička na vrchole kopca, kde som si mohol dobiť vyšťavený mobil.

Nočný Dubrovník a apartmán nad morom

Ako každé chorvátske letovisko, aj Dubrovník pulzuje po zotmení čulým turistickým životom. Ponoriť sa do tejto atmosféry je naozaj uvoľňujúce. S čapovaným Karlovačkom a ribou na žaru by to určite bolo ešte viac uvoľňujúcejšie, no rýchlo som túto myšlienku zavrhol ďalšou instastorkou s hashtagom #2centschallenge.

Pred polnocou som sa vybral z centra opäť tou istou cestou na pláž ako ráno. Mojim cieľom však bol tentokrát Club Boninovo. Je to úžasný priestor nad morom, ktorý vytvorili v 60-tych rokoch chorvátske deti kvetov. Dnes tam húlia trávu ich kvietky a kvietky ich kvietkov, ale stále majú tieto vybetónované terasy na skalách svoje čaro. Nech by bol opis Clubu Boninovo akýkoľvek kvetnatý, neopísal by dostatočne atmosféru tohto miesta. A práve tu som sa rozhodol stráviť piatkovú noc.

AKO SA DOSTAŤ NA CLUB BONINOVO?

Z centra mesta pôjdete po ceste pozdĺž mora na sever. Asi po jednom kilometri uvidíte nad morom menší park s borovicami. Do parku vedú strmé plechové schody. Na jeho pravom (severnom) konci nájdete nenápadné kamenné schody pomedzi kríky, po nich pôjdete dole, až sa dostanete na ono magické miesto.

Pobyt v Clube Boninovo som si predstavoval trochu inak – predsa bol piatok večer a v meste kopec ľudí, tak som čakal, že miestna mládež tu bude mať nejakú nočnú techno žúrku. Neviem, či žiaľbohu, alebo teda chvalabohu, že žiaľbohu, ale v Clube som bol sám a spať som šiel už slabo po polnoci. Jediný zvuk, ktorý som počul, bol šum mora. Síce na betóne, ale vyspal som sa do ružova.

ZÍSKAJTE 50 €

Založte si účet na Airbnb cez tento odkaz a získate 50 € kredit na prvú rezerváciu!

Dnes je skvelý, dnes je skvelý deň

Základom každého správneho dňa je,… ako by som to povedal slušne…, proste poriadne sa vys*ať. Istý pakistanský spolucestovateľ v Albánsku sa ma pred pár rokmi snažil presvedčiť, že vtrhnúť do 5* hotela so žiadosťou o použitie toalety je rovnako prirodzené, ako keď vtrhnete do 4* hotela so žiadosťou o bezplatnú sprchu. Mojej introvertnej povahe sa to trochu prieči, a tak som zvolil možnosť B – toalety na benzínkach a v obchodných centrách. Najlacnejšia dovolenka totiž vyžaduje netradičné riešenia.

Chorvátsko však nie je Slovensko, čiže v Dubrovníku nenájdete Aupark či benzínku hneď pod mestskými hradbami na námestí. Vidina toalety ma doviedla okolo dvoch nefunkčných čerpačiek až do prístavu, kde sa môj pohľad upieral na supermarket Konzum. Hurá, moje prosby boli vyslyšané, dokonca tam bola aj kvalitná zásoba nekvalitného toaletného papiera, takže som na určitú intímnu činnosť nemusel použiť letenku. Ak krivíš obočie, tak vedz, že letenku som mal vytlačenú na papieri a nie v mobile!

Tu by som chcel apelovať na jednu vec – ak na Google mapách narazíte na zavretú benzínku, skúste tento fakt nahlásiť Googlu. Je dosť nepríjemné zistiť, že benzínka neexistuje, hlavne keď vám súrne treba… natankovať.

Dovolenkový chill

Aký paradox, že najdlhší odstavec v tomto blogu bol o h*vne. Už to asi nezachránim, no vráťme sa k téme dvojcentovej výzvy. V Chorvátsku som bol už 30 hodín a zatiaľ bol môj spend nulový. Druhý deň som chcel stráviť kúpaním sa v mori a prechádzkami po vzdialenejších kútoch Dubrovníka. Takto som objavil aj úžasnú Sunset beach, kde okrem pár Chorvátov a Nemcov boli už len skupinky Čechov prežúvajúcich rožky s paštétou. Moje proteínové tyčinky sa javili ako celkom luxusný obed.

Voda bola úžasná, Chorvátky tiež. Myslím, že Jadran je v septembri úplne geniálny. Po náročných roadtripoch po Islande, Cypre a Macedónsku bol tento chill na pláži s knihou v ruke presne to, čo som potreboval. Až mi bolo ľúto, že za západu slnka som musel zo Sunset beach odísť.

Taxík z Dubrovníka na letisko

Hovorí sa, že najťažšie je vydržať sám so sebou, no cestou z pláže do centra som si povedal, že to s mojím druhým ja nebolo až také zlé. Ono ešte nejaké dva dni by sme to spolu vydržali, ale let VK3051 sa neúprosne blížil a ja som ešte musel vyriešiť dopravu na letisko. Samozrejme bezplatnú. A keďže ľudia si zaslúžia istoty, rozhodol som sa stopovať už o ôsmej večer, čiže v 11-hodinovom predstihu.

Na tento stop som sa poctivo pripravil. Vyžehlené biele tričko, vydrhnuté vibramy a hlavne najkrajšia stopovacia tabuľka akú som kedy vyrobil slávila úspech už po štvrť hodinke. Problémom bolo, že pri mne zastal taxík!Bol som pripravený povedať mu, že nemám záujem, no asi 20-ročný šofér ma predbehol so slovami, nech si nevšímam nápis TAXI. Cestou sa mi vyžaloval, ako ho rodičia poslali pre známych jeho známych na letisko s tým, že však je taxikár. Musím sebecky konštatovať, že to bolo od nich milé.

Cesta ubehla naozaj rýchlo. Mladý taxikár mi hovoril o živote v Dubrovníku, o tom, ako Srbi počas vojny bombardovali mesto z Mount Srđ a reč prišla aj na Bratislavu. Vraj tam máme lepšie podniky ako v Dubrovníku. A že Slovenky sú vraj skoro také pekné ako Chorvátky. Skoro?

Noc s vôňou borovíc

Ešte v piatok po prílete som si vyhliadol miesto na letisku, kde túto noc prespím. Pred letiskom je totiž krásny parčík s úhľadne pokoseným trávnikom pod borovicami. Totálna pohodička. Nebyť toho jedného lietadla, ktoré v noci odlietalo, pričom som mal pocit, že mi štartuje rovno pri hlave…

Borovice a cikády patria k chorvátskemu koloritu asi tak ako biele ponožky a sandále k tomu českému. Asi nikoho z vás nepresvedčím ísť spať do lesíka pred letisko, ale ja som si to užil dokonale. V podstate to bola taká bodka za mojou 2-centovou výzvou.

Odolávať duty free shopom som nemusel, keďže ráno boli ešte pozatvárané. Ťažšie bolo odolať nutkaniu zmeškať lietadlo a predĺžiť si dovolenku ešte o nejaké dva dni. Dubrovník bol proste dokonalý.

Záverečný účet: dva centy

Do Viedne som letel oddýchnutý a s úžasným pocitom, že #2centschallenge sa podaril. A či si to niekedy zopakujem? Asi nie. Toto bol zážitok na celý život a chcem, aby taký ostal. Vždy, keď v ruke držím 2-centovú mincu, vynárajú sa mi v hlave príjemné spomienky na perlu Jadranu. Tento pocit je najkrajší suvenír, aký som si z Dubrovníka mohol priniesť.