MTB maratón Levočské vrchy – prvý zero waste maratón na Slovensku 

Prvýkrát v Levoči

Z tretieho kola pretekov ŠKODA Bike Open Tour 2019 sme si urobili rodinný výlet s rodičmi, sestrou a malou neterkou. Do Levoče sme dorazili ešte v piatok popoludní a aj keď som si pôvodne chcel prejsť aspoň prvé kilometre úvodného stúpania, nakoniec som si povedal nie. Kolená sa po cyklojazde naprieč Slovenskom stále ozývali a nechcel som ich zbytočne dráždiť. Celú prípravu na MTB maratón Levočské vrchy som teda okresal na akt registrácie a naštudovanie si profilu trate.

Práve profil trate ma presvedčil prihlásiť sa na dlhú, 72-kilometrovú trať. Ešte z mojich žilinských vysokoškolských čias mám rád dlhé a tiahle stúpania a práve v Levočských vrchoch také sú, tak prečo to nevyskúšať. Aj keď dlhé trate veľmi nejazdím, tu som urobil výnimku. Pred štartom som ešte stretol kolegovcov z klubu Jana, Gabiho a, samozrejme, Mariana s Diankou z CK Energia Svit, zaželali sme si veľa šťastných kilometrov a zaujal som svoje miesto na konci štartového poľa.

Štart a najvyšší bod trate

Je veľký rozdiel štartovať v dave 500 bajkerov a v skupinke s 90 najlepšími jazdcami. Úvodné tempo je rovnako vysoké, akurát s tým rozdielom, že maratónci po prvom kilometri nespomaľujú, proste idú ako píly vždy.

Na konci štartového poľa sa sformovala 7-členná skupinka. Aj napriek tomu, že sme boli poslední, sa šlo celkom slušné tempo, ktoré z veľkej časti udávala mladá bajkerka Bianka Lániková. Klobúk dole. Skupinka sa potrhala v strmších stojkách, tam som šiel dopredu ja (keďže mi opäť nešlo prehodiť na najľahší prevod) a ešte jeden chalan. Prvý kopec bol ale čochvíľa minulosťou a mne sa zdal až podozrivo easy. O pár hodín neskôr som z neho už taký nadšený nebol.

Po minulom týždni ďalšie bahenné peklo

Zjazd začal celkom z ostra. Strmý XC úsek som šiel driftom po blate, až kým som sa nenatiahol niekde medzi stromami. Potom som už radšej strmšie úseky zbehol po vlastných.

Zablatený zjazd ma trochu sklamal, čakal som rýchlejší a jazditeľnejší terén. Našťastie to blato nebolo tak lepivé ako pred týždňom na Novohradskom pedáli v Lučenci, kedy bicykle po kontakte s ním nabrali 20 kíl „materiálu“. Tu to celkom šlo, no ja som sa už v duchu tešil na druhé stúpanie.

Stúpanie na Diablov vrch

Druhé stúpanie bolo poznačené blatom. Už nie na ceste, ale v útrobách mojich dýchacích ciest. Celé 3 kilometre som sa snažil ten hnusný kúsok blata vykašľať, vypľuť, vyvolať kýchanie. Bolo to dosť nepríjemné, ale nakoniec sa mi ho podarilo nejakým zázrakom dostať von.

To sme sa už ale blížili k druhej občerstvovačke za dedinkou Uloža. Slnko poriadne pražilo a môj bidon bol čím ďalej, tým ľahší, takže zastávka na ionťák bola viac-menej nevyhnutná. Oceňujem zero waste sklenené poháre na občerstvovačkách, vždy ma chytalo zúfalstvo, keď som videl na iných pretekoch tie haldy zbytočných plastových pohárikov.

A ide sa do druhého kola

Už na konci druhého stúpania mi bolo strašne teplo, no začiatok tretieho stúpania ma úplne odrovnal. Snažil som sa ísť svoje tempo z prvých 50 km, ale vôbec to nešlo. Natlačil som do seba gél, nepomohlo. Počkal som si chalana, ktorý šiel hodnú chvíľu za mnou, že sa mu nalepím na koleso, no nepomohlo ani to. Na pohode nepridával ani fakt, že každé prehodenie som vďaka zaschnutému blatu musel opakovať 3-4 krát.

V polovici stúpania som rezignoval. Vedel som, že to nevzdám, že dobojujem do konca, ale o nejaký dobrý čas mi už vôbec nešlo. Nemalo to zmysel. Priam vychádzkovým tempom som vyšľapal k pamätníku SNP vo výške 1130 m.n.m. a pokračoval ďalej. Až v tomto druhom kole som si všimol nádherné výhľady na Levočskú dolinu i zasnežené vrcholky Vysokých Tatier a mal som sto chutí si to dať nejakou inou zvážnicou – len pre tú radosť z bicyklovania.

Na poslednej občerstvovačke som sa zdržal dlhšie. Vládla tam vynikajúca atmosféra, tak sa mi ani nechcelo odísť. Práve vtedy ma dobehli asi piati poslední bajkeri z dlhej trate. Čakal ma už len zablatený zjazd a príjazd do cieľa.

Krásny maratón v krásnej prírode

MTB maratón Levočské vrchy ma dostal za srdce. Nádhernou prírodou, skvelými kopacami, krásnymi výhľadmi a zero waste prístupom organizátorov. O to viac ma mrzelo, keď som na trati videl obaly z gélov. Bajkeri, chcem vás poprosiť o ohľaduplnosť voči prírode. Je to oveľa dôležitejšie ako nejaká (veľmi často bezvýznamná) pozícia vo výsledkovej listine. Veď predsa horské bicykle a čistá príroda patria k sebe, neničme si ju.

MTB maratón Levočské vrchy – výsledky jazdcov z FTC CC Fiľakovo

Trasa: 73 km / 2300 m

Trasa: 48 km / 1300 m

MTB maratón Levočské vrchy – kompletné výsledky