Na minuloročnej 24-hodinovke som si dal za cieľ zdolať 442 km, čo je vzdialenosť Košíc od Bratislavy. Aj keď sa mi to zo začiatku zdalo veľa, nakoniec sa to dalo zvládnuť za cca 16 hodín. Keď potom moji ultramaratónski parťáci vymysleli 5-dňový cyklovýlet z Čiernej nad Tisou do Skalice, už sa mi to veľa vôbec nezdalo. 700 km za 5 dní? Brnkačka…
Zostava, alebo 3 blázni na bicykloch
Marián
Vedúci zájazdu
<strong>Sezóna 2018:</strong> najazdených 6.516 km, prevýšenie 128.470 m, v sedle 353 hodín
Robo
Púderman
<strong>Sezóna 2018:</strong> najazdených 461 km, prevýšenie 4.794 m, v sedle 18 hodín
Marek
Hypochonder
<strong>Sezóna 2018:</strong> najazdených 4.109 km, prevýšenie 49.842 m, v sedle 230 hodín
Deň 1: Čierna nad Tisou – Košice
Aj keď prvá etapa mala byť najkratšia, ja som si kvôli nej musel poriadne privstať. Budík na 3:30 a dlhá cesta vlakom na východ republiky z nej urobila taký malý osobný boj.
Vyštartovali sme okolo druhej popoludní. Pri ukrajinských hraniciach to na máj ani zďaleka nevyzeralo. Zamračená obloha a silný nárazový vietor nás sprevádzali dlhé kilometre naprieč tokajskými vinicami. Musím však oponovať istému poslancovi NR SR, ktorého meno sa nemá vyslovovať – nie je pravda, že na východe nič nie je. Cestou budete prechádzať okolo vínnych pivníc a cez idylické zemplínske dedinky, navštívite najnižší bod na Slovensku a uvidíte aj schátralé budovy a zarastené ovocné sady samozvaného vládcu Zemplína Mikuláša Varehu.
Jedno však na Slovensku naozaj chýba – cyklochodníky. To však nevadí, keďže hneď vedľa je Maďarsko a v Maďarsku už cyklochodníky sú. V Slovenskom Novom Meste sme teda prešli na druhú stranu hraníc a tiahlym stúpaním sme sa blížili až k najvyššiemu bodu trasy, do dediny Hollóháza. Tu sme si dali nejaký ten „ionťák“ (u Mariana víno, u Roba pivo a u mňa Hell) a rýchlym zjazdom sme sa cez Kéked dostali opäť na Slovensko. Do cieľa to bolo už len príjemných 20 kilometrov pri západe slnka.
Čo sa oplatí vidieť na Dolnom Zemplíne?
Čierna nad Tisou
Vstupná brána do Európy, miesto, kde sa končí širokorozchodná železnica z bývalého Sovietskeho zväzu. Celé mesto bolo vystavané po 2. svetovej vojne pri železničnom prekladisku. Dnes je z neho už len akási pripomienka bývalého režimu. Nájdete tu niekoľko rozpadnutých panelákov, pár krčiem a reštaurácií a pokoj konca sveta Slovenska. Nič na východe má názov Čierna nad Tisou.
Malohorešské pivnice
V katastri obce Malý Horeš sa nachádza systém unikátnych vínnych pivničiek, z ktorých najstaršie majú až 500 rokov. Ideálnym obdobím na návštevu Malohorešských pivníc je máj, kedy sa už tradične pre verejnosť otvárajú brány pivníc v rámci akcie „Vôňa agátu“.
Vyhliadkova veža Tokaj
Táto 12 metrov vysoká vyhliadkova veža v tvare dreveného suda bola postavená len nedávno, v roku 2015, ale aj napriek tomu sa teší veľkej popularite. Stojí v katastri obce Malá Tŕňa a je skutočnou dominantou Tokaja. Nemôžete ju minúť.Z
Zipline medzi dvoma kopcami
Pri meste Sátoraljaújhely nájdete kopec plný atrakcií. Zemplén Adventure Park ponúka bobovú dráhu, lyžiarsky vlek a pre odvážlivcov aj zipline s brutálnym výhľadom na okolie.
Aké by to bolo zakončiť tokajskú etapu bez fajnového vínka v cieli etapy, u Mariana. Do denníčka blogu si teda zapisujem 4 poháriky polosladkého a po nich konečne vytúžený spánok, keďže som doslova spal na nohách.
Deň 2: Košice – Šiatorská Bukovinka
Spal som tuhým, ale krátkym spánkom. Už ráno som tušil, že dnešná etapa nebude to pravé orechové. Čakalo nás 200 kilometrov z veľkej časti cez Maďarsko, po cestách, ktoré nikto z nás nepoznal. Dali sme si výdatné raňajky a hor sa na bicykle.
Robovi a Marianovi som prvých 20 211 kilometrov závidel ich ergonomické sedlá na mieru. Mňa totiž po včerajšku kvalitne rozbolel zadok. Myslím, že už niekde pri Moldave mi prischla prezývka „hypochonder„.
Rovinatá etapa ubiehala rýchlo, no keď sme po 50 kilometroch uvideli smerovú tabuľku, že do Košíc je to pouhých 24 kilometrov, povedali sme si, že asi niekde robíme chybu. To sme sa už ale blížili k maďarskej hranici, za ktorou nás čakalo čo? Správne, maďarská rovina. Dokonca bez protivetra! Luxus ako má byť.
Mistr Iľko sa nemýlil, bol krásny slnečný deň, jediný na celom tripe. Na môj vkus bolo až príliš teplo, tak som za Robom a Marianom začal trochu strácať. Trochu sa zmenilo na trochu dosť, keďže ve dvou se to táhne líp, ale na križovatke na Aggtelek ma súdruhovia počkali. Demontoval som termogate, nech cítim vietor v chlpoch na nohách, keď už nie vo vlasoch a razili sme si to ďalej maďarskou krajinou.
Šlo sa mi o poznanie lepšie. Šiel som do čela, nech ich trochu potiahnem, míňali sme dediny plné spoluobčanov, pracantov na poliach, ale aj akúsi divnú odbočku k penziónu s reštauráciou. Pomaly sa blížil obed, tak sme v kútiku duše dúfali aj v čárdu pri ceste, ideálne s michelinskou hviezdou a najlepším halászlé v Maďarsku. Nič také neprišlo, ale zato prišla dedina s idilyckým názvom Felsőtelekes. Ehm… teda s názvom.
Tu sme zistili jednu nepotešiteľnú vec. V tom mojom diabolskom tempe som zle odbočil a rezali sme si to niekde smerom na Miskolc. Mali sme ísť na tú divnú odbočku s penziónom. Ale zobrali sme to pozitívne, obchádzka nám urobí len asi 10 kilometrov a navyše nás čaká mesto Rudabánya. Z mesta sa nakoniec vykľula dedina typu Poltár. Sorry, Poltár.
Krásy južného Slovenska od Košíc po Fiľakovo
Košice
Metropola východu je známa najmä vďaka ikonickej gotickej katedrále, Dómu sv. Alžbety. S kapacitou vyše 5000 ľudí je suverénne najväčšou sakrálnou stavbou na Slovensku. Turistami hojne navštevovaná je tiež hrajúca fontána na Hlavnej ulici, ale aj ulička remesiel. V Košiciach sa každoročne koná aj najstarší maratón v Európe, Medzinárodný maratón mieru.
Zádielska tiesňava
Dva kilometre dlhá a 400 m hlboká tiesňava je na Slovensku raritou. Tiesňavu vymodelovala (a stále modeluje) riečka Blatnica, popri ktorej vedie turistický chodník. Trasa je nenáročná, vhodná aj pre deti a celú ju prejdete asi za hodinu.
Domica – Aggtelek
Jaskyňa Domica je jednou z najväčších a najkrajších sprístupnených jaskýň na Slovensku. Spolu s maďarskou jaskyňou Aggtelek spolu vytvárajú jeden celok s dĺžkou chodieb minimálne 25 kilometrov. Zaujímavosťou jaskyne je to, že sa v nej dá plaviť na loďke.
Číž – kúpele
Prírodné kúpele v Číži sú jedinečné svojou liečivou jódovo-brómovou vodou. Liečia sa tu choroby obehového a pohybového ústrojenstva, no k dispozícii je aj kúpalisko pre verejnosť a množstvo voľnočasových aktivít od minigolfu cez bowlingovú dráhu až po tenisové kurty.
Fiľakovo
Dominantou Fiľakova je jednoznačne zrúcanina stredovekého hradu, na ktorom dnes sídli mestské múzeum. No vedeli ste, že vo Fiľakove je aj jeden z najkrajších gotických kostolov na Slovensku? Krajší je už len Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Hrad Šomoška
Zrúcanina hradu Šomoška sa nachádza neďaleko obce Šiatorská Bukovinka. Šomoška však nie je jedinou turistickou atrakciou, ktorý tento neobjavený klenot Slovenska ponúka. V Cerovej vrchovine nájdete desiatky kilometrov turistických chodníkov a cyklotrás.
Samozrejme, žiadna úžasná reštaurácia tu nebola, teda sme ju aspoň nenašli. Prinášam vám náš rozhovor v pôvodnom znení s miestnou smotánkou, t.j. s pani z VPP:
MY: „Hi, is there any restaurant?“
ONA: „Burger, kebab, hami-papi, eeeee“
Mám rád tieto pouličné stánky pochybnej kvality, ale niekde v Maroku, alebo na Kube. V Maďarsku by som si zaslúžil hýčkanie a opateru, aká sa mi dostávala v čárdach pri Balatone. No nič, dal som si kebab. Robo s Marianom nedôverovali sile svojich žalúdkov a čriev, tak volili radšej suché rožky zo supermarketu. O kvalite tunajšej gastronómie si môžete urobiť obraz aj podľa toho, že za 5 eur som dostal kebab, energeťák a ešte aj 600 forintov naspäť. No nekúp to!
Vybral som krásne zablúdenie. V tour-de-france hantýrke by sa takejto etape hovorilo ako o zvlnenej. V našej hantýrke to boli proste zas*ané maďarské kopce.
To, že idete 2 kilometre hore a 2 kilometre dole je celkom v pohode, lebo stále môžete ísť aj 2 kilometre hore a 2 kilometre dole po ceste, ktorá pamätá ešte kráľa Attilu (* 406 – † 453). Každopádne maďarské cesty majú niečo do seba. Možno, keby sme nešli 200-kilometrovú etapu, tak by sa nám prázdne okresky severného Maďarska určite páčili. To sme už ale prekročili hranice a cez Číž a Jesenské sme hltali kilometre smerom na Fiľakovo.
Mňa už opäť lámala únava, no aspoň som vedel, že som už doma. Vo Fiľakove sme si ešte dali zastávku u Robovho bratranca a s dvoma pohárikmi vína v krvi sme urobili posledných 12 kilometrov k mojim rodičom do Šiatorskej Bukovinky. Deň víťazstva nad fašizmom a 200-kilometrovou etapou z Košíc sme zapili, ako inak, vínom z Levíc. To aby sme nezabudli, že ráno do tých Levíc ideme. V daždi.
Deň 3: Šiatorská Bukovinka – Levice
Vyštartovať ráno do hustého hnusného dažďa bolo testom morálu každého z nás. Vybavení pláštenkami, detským púdrom a silným sebazaprením sme nakoniec vysadli na bicykle v plnej zostave. Chabou útechou bolo, že nás čakalo len 130 kilometrov. Vraj. Marian povedal.
Pôvodne sme chceli ísť cez Salgótarján a Balašské Ďarmoty, avšak, aby sme sa nezdržiavali na každej križovatke navigáciou, zvolili sme radšej mne dobre známe slovenské cesty. Radosť s bicyklovania sa vytratila už po asi 54 metroch, kedy mi na kompletku premokli nohavice od stehien dole. Ako by povedal klasik: bola to radosť iná, bolo to zúfalstvo.
No aj napriek dažďu ubiehali kilometre celkom svižne. Vykúpením sa pre nás, v daždi vykúpaných bláznov, stal motorest v Sklabinej. Dosť som si užíval tie vyvalené pohľady miestnych štamgastov, keď sme do nitky premočení vošli dnu. Ktovie, koľkí z nich si v tom momente netrafili vidličku do úst, ale do oka, alebo im zabehol dúšok kofotiny.
Horúca piecka bola asi určite vrcholom dňa. Ani výdatný obed sa na ňu nechytal. V motoreste sme strávili hodinu a pol a musím povedať, že sa mi odtiaľ naozaj ťažko odchádzalo. Aladin síce hlásil trhanie oblačnosti, ale skutočnosť bola úplne iná. Osud čerstvo vysušených termogatí bol spečatený.
Cesta z Krtíša do Šiah je jedna veľká tragédia. Cez mláky sme jazdili naslepo a, žiaľ, nie raz sme v nich trafili obrovský výtlk. Zadné koleso som vytunil osmičkou, ale, našťastie, som mohol ísť ďalej. Teda, neviem či našťastie. Začalo sa ozývať koleno a morál bol hlboko pod bodom mrazu. V jednom momente som to chcel odparkovať v Šahách, nájsť si teplú hotelovú izbu a zakukliť sa v perinách, no nakoniec som sa premohol a pokračoval ďalej s Marianom a Robom.
Čo vie ponúknuť juh stredného Slovenska?
Galamba
Galamba je neskutočne silné duchovné miesto kúsok od Fiľakova. Kaplnku vystavali bratia františkáni spolu s dobrovoľníkmi v roku 2011 a odvtedy sa tu pravidelne slúžia omše. Neďaleko kaplnky sa nachádza aj kaplnka, kde veriaci môžu prísť hľadať pokoj a božiu lásku.
Rapovce a Dolná Strehová
Novolandia v Rapovciach a termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej sú obľúbenými cieľmi návštevníkov z blízkeho aj ďalekého okolia. Kryté bazény a bazény s termálnou vodou sú prístupné celoročne.
Dudince
Ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami a ochoreniami pohybového aparátu určite poznajú liečivé účinky Dudinskej minerálnej vody. Voda s podobným zložením sa v Európe nachádza už len vo francúzskom meste Vichy. Návštevníci kúpeľov ocenia aj široké spektrum služieb a voľnočasových aktivít – od masáží cez wellness a fitness až po tenisové kurty.
Brhlovce
Skalné obydlia v Brhlovciach sú jedinečnou atrakciou regiónu. Boli vybudované ešte v čase tureckých nájazdov a dnes je v nich zriadená expozícia Tekovského múzea.
Posledné kilometre pred Levicami opisovať nebudem, aj tak som si pokazil povesť už viac než dosť. Nakoniec sme sa s veľkou eufóriou dokotúľali Marianovým známym, kde nás už čakal hurúci krb a úžasná večera pani domácej. A keďže sme boli hosťami v dome vinára, tak aj litre skvelého vínka, najmä môjho obľúbeného veltlínu. Počet pohárov tentokrát môžem z objektívnych dôvodov len odhadovať, ale mohlo ich byť asi… dosť.
Deň 4: Levice – Šenkvice
Už keď som šiel ráno na raňajky dolu po schodoch, vedel som, že je zle. Kolená boli na padrť. Snažil som sa nepripúšťať si to, ale proste to nešlo. Roba s Marianom som stratil na na tretej zákrute a ja som začal zvažovať, čo ďalej. Možnosti boli 3:
- ísť na vlak do Bratislavy a tam to ukončiť
- pokúsiť sa prejsť 200 km cez Komárno, popri Dunaji do Bratislavy a tam to ukončiť
- ísť najkratšou možnou cestou do Šenkvíc a tam sa rozhodnúť, čo ďalej
Nerád sa vzdávam, takže som zvolil tretiu možnosť. Robo s Marianom šli ďalej po pôvodne plánovanej trase kráľovskej 230-kilometrovej etapy cez Komárno a ja som si to rezal krížom regiónom Dolnej Nitry. Táto skratka cez moju osobnú terra incognita mi mala ušetriť asi 100 km.
Oddychovú jazdu som si doslova užíval. Vedel som, že sa nemám kam ponáhľať a že 130 km po rovine mi ubehne relatívne rýchlo. Míňal som dediny, o existencii ktorých som v živote nepočul, až som sa dostal do obce Vinodol. Práve tu býva moja šikovná copywriterka Bianka, tak prečo to nevyužiť na krátku návštevu. Nakoniec som tu v suchu prečkal prvú prehánku dnešného dňa.
Klenoty Dolnej Nitry
Arborétum Mlyňany
Arborétum v Mlyňanoch je najvýznamnejším zariadením svojho druhu na Slovensku. V jeho zbierkach sa nachádza vyše 2300 druhov drevín z celého sveta. Areálom arboréta prechádza 4,5 km dlhá vyhliadková trasa.
Podhájska
Celoročné termálne kúpalisko v Podhájskej si obľúbili tisíce návštevníkov zo Slovenska aj Zahraničia. Kúpalisko ponúka 9 bazénov, vodné atrakcie a wellness so saunovým svetom.
Vodná nádrž Kráľová
Vodné dielo Kráľová, ktoré sa nazýva aj Kaskády, je vybudované na rieke Váh, pričom cyklisti ocenia cyklochodník po korune hrádze. Na svoje si prídu aj milovníci vodných športov.
Po takýchto nekonečných rovinách, aké ponúka Podunajská nížina, väčšinou nejazdím. Má to však jednu výhodu – presne vidíte, kde prší a viete odhadnúť, kedy ten dážď príde k vám. Druhú prehánku som prečkal v reštaurácii a tretiu na autobusovej zastávke.
Ak by sa na Slovensku konala súťaž Fuck Cyclist Aword, mestá Šaľa a Galanta by sa jednoznačne umiestnili na prvých dvoch priečkach. Na úzkych cestách bez krajníc so stovkami áut som sa cítil ako pojazdný darca orgánov. To som sa však už blížil k Šenkviciam, kde som počkal borcov z dlhej trate, aby sme zakončili 4. etapu u Robovej sestry v ďalšom dome vinárov. Šenkvické víno nám asi celkom zachutilo, keďže do postele sme sa dostali až niekedy okolo jednej v noci. Poháriky som prestal počítať asi po siedmom, teda približne o deviatej večer.
Deň 5: Šenkvice – Skalica
Asi sme predošlé dni poslúchali, lebo piaty deň nás obdaril krásnym slnečným ránom. Čakalo nás len niečo vyše 100 kilometrov a na trase jediný kopec – Pezinská Baba. Odchod sme teda veľmi nehrotili, navyše bol odložený aj vďaka môjmu defektu, ktorý som musel dostať včera na rozbitej ceste pred Šenkvicami. Slovenskej správe ciest teda patrí moja hlboká ironická vďaka.
Prefrčali sme Pezinkom, minuli sme svahy plné viniča a postupne sme ukrajovali zo štedrej porcie výškových metrov, ktoré nám naservírovala Pezinská Baba. Škoda, že Slovensko je tak ekonomicky zaostalá krajina, že človek so svojou M5-kou či superšportom nemá tých pár eur na vstup na závodný okruh, ale musí závodiť na verejnej komunikácii. Kľukatá cesta snáď nemala konca, za každou pravotočivou zákrutou som čakal, že sa pred nami konečne vynorí reštaurácia, náš prvý malý cieľ.
Čo nevynechať na Záhorí?
Pezinská Baba
Horský prechod naprieč Malými Karpatami je miestom konania legendárnych automobilových pretekov do vrchu, ktoré sa tu každoročne konajú. Cesta je hojne využívaná cyklistami a zo sedla vedie niekoľko pekných turistických chodníkov. V zime si tu zasa môžete zalyžovať.
Plavecký hrad
Zrúcanina hradu Plaveč sa nachádza kúsok nad obcou Plavecké Podhradie. V minulosti sa jednalo o obrannú pevnosť, takže z hradu je krásny výhľad na široké okolie.
Šaštín-Stráže
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je významným pútnickým miestom rímskokatolíckych veriacich. V meste je však viacero krásnych sakrálnych stavieb, ktoré ocenia aj milovníci histórie a tiež kláštorný komplex pavlínov.
Petrov
Petrov je maličká vinárska obec v Juhomoravskom kraji známa najmä vďaka vínnym pivničkám, v ktorých prezentujú svoje vína miestni vinári. Priečelia pivníc sú krásne maľované slováckymi vzormi. Práve v týchto pivniciach sa natáčal úspešný česko-slovenský komediálny seriál Slovácko sa nesúdi.
Po krátkej prestávke na doplnenie energie a kofeínu sme pokračovali ďalej, spoznávať krásy Záhoria. Kilometre ubiehali celkom rýchlo. Však aby neubiehali, s vetrom do chrbta! A navyše po najkrajšej ceste celého tripu, cez vojenskú oblasť Záhorie.
Ak chcete stretnúť na jednom mieste tucet zaslúžilých reprezentačných hokejových trénerov a podebatiť o hokeji na úrovni sebe vlastnej, navštívte krčmu v Lakšárskej Novej Vsi. Navyše sa zoznámite s typickou záhoráčtinou, ako my pri debate s barmanom tohto významného centra lakšarskonovoveskej kultúry:
ON: „A odkiau idete, chlapi?“
MY: „Z Čiernej do Hodonína. Ideme už 5 dní.“
ON: „Z Malej Čérnej?“
MY: „Nie, z Čiernej nad Tisou.“
ON: „Preboha! Já bych to autem šeu dua dny. Teda já bych to any nešeu.“
Priority, povedali sme si a pokračovali sme ďalej cez Šaštín-Stráže na Holíč. Mimochodom, itinerár cesty hovoril, že prejdeme Pezinskú Babu a pôjdeme už len po rovine. Bola to rovina iná, boli to kopce. Ale však v pohode, veď ľavé koleno mi ešte fungovalo, tak neodpálim si ho 20 kilometrov pred cieľom?
Zjazd do Holíča bol čerešničkou na našom SK tripe a prejazd ponad rieku Morava zas jeho krásnou bodkou. V Hodoníne sme si dopriali výdatnú obedo-večeru a, keďže sme mali ešte dve hodiny čas do odchodu vlaku, vybrali sme sa do neďalekého Petrova ochutnať nejaké dobré moravské vínka v miestnych sklípkoch, kde sa natáčalo Slovácko sa nesúdi s fenomenálnym Jozefom Krónerom. Aká náhoda, že sme si sadli práve do jeho pivnice k jeho stolu!
Zhrnutie cesty naprieč Slovenskom
Keďže sme celý trip sme poňali ako akúsi vínnu cestu spájajúcu najvýznamnejšie vinárske lokality Slovenska, nemôžem ho hodnotiť inak než pozitívne. Nabudúce by som ale zvolil inú krajinu – takú, ktorá má vybudovanú vhodnú infraštruktúru pre cykloturistov, alebo aspoň tolerantnosť v hlavách vodičov áut. Je to smutné, ale jazdiť po Slovensku je príliš rizikové.
A ako sa na podobnú cestu pripraviť? Kľúčovým bodom úspechu je jednoznačne pohodlné sedlo a kvalitné funkčné oblečenie. Sadnúť si deň po dni na bicykel a odkrútiť 150 km je skôr o hlave ako o kondičke. Či by som to odporúčal? Jednoznačne áno. Spoznáte svoje možnosti, navštívite krásne mieste a zažijete neopakovateľné momenty, ktoré vám vydržia, až kým vás skleróza nerozdelí.
Použité fotografie: Wikipedia [1], [2], Tripadvisor [1], [2], TravelGuide.sk [1], [2], Slovakia.travel [1], [2], [3],
TokajRegion.sk, Slovensky-kras.eu, Ciz.kupele.org, TourNovohrad.sk, AquaparkNovolandia.sk, SkolskyServis.teraz.sk, Cestovanie.SME.sk, Slovakia-baba.sk, Trnava-live.sk