Horal – 20 rokov horskej cyklistiky vo Svite 

Svit má v mojom kalendári už tradične vyhradený jeden augustový víkend. Víkend, kedy sa pravidelne rozšrotujem v piatok na nejakej vysokohorskej morde, v sobotu na Horalovi a v nedeľu v Tatrách. Nebolo tomu inak ani tento rok.

Rozšrotávka pred Horalom

Do Tatier som prišiel s dvojdňovým predstihom – už vo štvrtok popoludní. Zatiaľ, čo som po minulé roky ničil pred Horalom seba a materiál v okolitých kopcoch na biku, tentokrát som spolu s kamarátom z Hike the World zvolil prechádzku v Tatrách. Plán bol jednoduchý – prísť na Brnču, tam sa nadýchať čerstvého vzduchu a v piatok si dať nenáročnú túričku na Jahňací štít (2229 m.n.m.).

Kto mal tušiť, že tatranský vzduch pri Zelenom plese bude mať nádych piva a slivovičky a že nočný výstup na Jahňací štít bude mojou najnáročnejšou túrou v živote. Zostup bol nekonečný. Cestou dolu som sa už len tešil na sprchu a spánok. To, že na druhý deň ma čaká Horal, som v tej chvíli vôbec neriešil.

Tak poďme na to

Mať ubytko pár kilometrov od štartu má svoje výhody. Švédske stoly plné jedla sa k nim však určite neradia. Samozrejme, že som to s jedlom prehnal, ale však čo už, aspoň nebudem musieť stáť na občerstvovačkách.

Registrácia prebehla rýchlo – dostal som svoje XXL tričko, nahodil číslo a zaujal som VIP pozíciu na štarte. VIP znamená v mojom prípade Veľmi Idiotská Pozícia niekde na konci štartového poľa, ale mne to takto vyhovovalo. Po včerajšej rozšrotávke a so zaštychovanými ústami z pondelkovej havárky som to ani veľmi hrotiť nechcel.

Stíhacia jazda Lopušnou dolinou

Dlhý výšľap po tiahlej asfaltke cez Lopušnú dolinu mám rád. Každý rok sa tu prepracujem k skupinke jazdcov, ktorí idú viac-menej mojím tempom a s ktorými to potom ťahám celé preteky. Teraz to však bolo iné. Všetky skupinky ma len brzdili. Vždy som sa na niekoho dotiahol, zhrozil som sa pri pohľade na ich ľahké prevody a šiel dopredu. Takto som obehol desiatky a desiatky pomalších jazdcov, no stále som nebol „medzi svojimi“.

Stúpanie na Jedlinskú

Najdlhšie stúpanie na trati SENZI má len niečo cez 300 výškových metrov, no vie pekne potrápiť. Najmä úvod po vyprahnutej lúke je celkom záhul, a to v akomkoľvek počasí. Tento rok tu pripekalo slniečko, s ktorým niektorí jazdci dosť urputne bojovali. Nebol to však taký úpek ako na 24-hodinovke, takže som sa postupne prepracovával k seberovným jazdcom.

Ataky za Šuňavou

V Šuňave som plánoval doplniť bidony, ale pri pohľade na tie zástupy cyklistov pri občerstvovačke som si to veľmi rýchlo rozmyslel. Vody som mal akurát tak dosť na dojazd, aj keď ideálne to nebolo. V najhoršom prípade by som sa napil z potoka v Lopušnej doline.

V zjazde za Šuňavou však na mňa zaútočila včela. Aj keď sa jej malé hmyzie telo nárazom do mojej tváre rozmetalo na márne kúsky, stihla ma poštípať do spodnej pery. Zaštychovaná pera a lá Káčer Donald ešte viac zväčšila svoj objem a na tom slnku aj neskutočne štípala. Zabodnuté žihadlo som si za jazdy vybrať nevedel, tak som si zvyškami drahocennej vody aspoň ochladzoval pery. V bidone mi ostala voda na 3 hlty – na každý kopec jeden.

Ten správny DJ vie čo hrať až do cieľa

V druhej polovici trate som už šiel prakticky s tými istými bajkermi. Do pamäti sa mi však vryl chlapík, ktorý si cestou púšťal hudbu z mobilu. Samozrejme, že to hudba nebola, bol to len šum neidentifikovateľných zvukov, však ale každý podľa svojho gusta. Mňa napríklad hnala do cieľa vidina zdravoťákov, ktorí by mi z pery konečne vytiahli to sprosté žihadlo.

Čo ma však potešilo, tak to, že prakticky až do konca sa mi šlo dobre a mal som chuť závodiť. Ešte aj v XC sekcii som viac miest získal ako stratil. Polročný sabbatical zrejme nebol úplne márny, aj keď som žiadny cieľavedomý tréning neriešil. Do cieľa som prišiel na 90. priečke, čo znamená, že som cestou predbehol asi 200 závodníkov. Škoda, že som nezávodil aj prvých päť kilometrov, mohlo to byť ešte o pár minútiek a pozícií lepšie.

Aký bol jubilejný Horal?

Skvelý, ako vždy. Horal jednoducho patrí medzi TOP závody u nás, aj keď atmosféru Salzky ešte nepochytil. Pre mňa je však Horal jednoducho srdcovka. Je to totiž jediná akcia, na ktorej sa zošrotujem tri dni po sebe. A o to predsa pri MTB ide, no nie?

Horal MTB maratón – výsledky jazdcov z FTC CC Fiľakovo

Trasa KREJZI: 133 km / 4690 m

Trasa LEJZI: 79 km / 2500 m

Trasa SENZI: 47 km / 1400 m

Trasa ÍZI: 28 km / 800 m