Keď sme s Aďou plánovali cestu do Maroka, ani nás nenapadlo, aká srandovná dovolenka z toho nakoniec vznikne. Parťákov sme si našli cez cestovateľskú skupinu na Facebooku, takže je jasné, že na začiatku sme mali trochu obavy. Hike the World sú ale strašní haluzáci. Cestovateľské rande na slepo sa našťastie vydarilo a vznikol z toho roadtrip za všetky drobné. A to ešte nerátame to rozbité auto z požičovne, ale o tom inokedy.

Prečítajte si naše hlody, ktoré vznikli počas roadtripu Marokom. Verím, že sa zabavíte.

Aj vďaka tejto reklame môžete čítať www.marki.sk

Kultúrny šok v Marrakéši

Dám vám dobrú radu – nikdy nezačínajte šoférovať v Marrakéši. Alebo radšej tam nešoférujte vôbec. Ono keď vás obieha sprava kamión po cyklochodníku, nie je to nič príjemné. No ani ako chodci nemáte vyhraté. Pešia zóna je pešia až vtedy, ak je tak úzka, že ňou auto neprejde z fyzikálnych dôvodov a farby na semafóroch nikto nerieši.

Kapitolou samou o sebe sú marrakéšski junáci, ktorí chcú turistom nezištne, cháp za 400 dirhamov, čo je skoro 40 eur, ukázať parkovisko. Tiež sme sa nechali nachytať hneď v prvý deň, aj keď sme na to boli pripravení. Stálo nás to nakoniec 13 eur a spŕšku nadávok.

 

 

Jedlo – kapitola sama o sebe

Veľmi rýchlo sme pochopili, prečo majú v celom Maroku tak veľa korenia – aby ste necítili, keď vám dajú jesť pokazené mäso. Držali sme sa však príslovia Čo ťa nezabije, to ťa posilní a po pár dňoch sme už bez problémov jedli kamienky na pizzi, ako keby to boli olivy – myslím tie bez kôstky.

A vraj bez alkoholu nie je sranda

Maroko je moslimská krajina, takže alkohol je tabu. Okej, nie tak úplne. Alkohol kúpite v Carrefoure a ak si fľašu zabalíte do novinového papiera, tak môžete nejakú tú ruskú vodku popíjať hoci aj v strede mesta. Okrem alkoholu si tam pochutnáte na sladkom marockom čaji, prípadne môžete tieto ingrediencie zmiešať a budete mať… proste vodku s marockým čajom, však čo by ste viac chceli.

Ale aby sme im nekrivdili, na ulici si za pár dirhamov kúpite aj čerstvý ovocný džús. Ten je tak úžasný, že pri jeho opise vám z útrob vášho slepého básnického čreva vyexplodujú slová hodné sťa by fejkovej recenzie na Heuréke.

V núdzi spoznáš priateľa, resp. priateľku

Martin a Mima boli zdrojom kvalitného humoru. Najmä keď to medzi nimi iskrilo. Ak nepochopia iróniu v mojich slovách, tak po dočítaní tohto odstavca asi prídem o dvoch kamarátov na Facebooku. Radšej to teda nebudem naťahovať, teda rozmazávať a poďme rovno na ich hlody á la Kameňák, ktoré si ale musíte čítať s jemným ironickým podtónom rozhádaného páru.

Púšť… púšť everywhere

To sa už ale po strastiplnej ceste naprieč Marokom dostávame konečne na Saharu. Niektorí, konkrétne traja z nás, videli púšť vôbec prvýkrát v živote. Teraz si spätne uvedomujem, že sme sa tam museli javiť ako nejakí Česi, ktorí prvýkrát uvideli more v Chorvátsku.

Ta narafali sme, všetky šibi vybité

Tie nekonečné stovky kilometrov nám už občas pekne liezli na mozog. Aby reč nestála, rozoberali sme reklamné claimy automobiliek, alebo v dedinke Dardara sme analyzovali hudobnú kariéru Dary Rolins.

No a potom sme rozj*bali auto z požičovne.

 

 

Všetkého veľa škodí, Maroko nevynímajúc

Ani po týždni sme si nevedeli zvyknúť na niektoré odlišnosti medzi arabskou a európskou kultúrou. Stále sme mali pocit, že šoférom zavadziame, keď sme prechádzali cez prechod na zelenú, chýbali nám pravidlá a Comic Sans latinka. A funkčné splachovače. Zato cukru sme mali požehnane.

S humorom je život krajší a Maroko tiež

Aj keď by sa mohlo zdať, naše Maroko vôbec nebolo zlé. Malo svoje muchy na kebaboch, to je pravda a ku koncu sme sa už všetci tešili na náš právny štát, ale bolo to super. Maroko určite každému odporúčam. Ak ste už boli v Maroku, napíšte do komentárov, ako sa vám páčilo (a aký silný hašiš ste mali).