24-hodinové závody sú ako droga. Ak ich raz začnete jazdiť, neviete s tým prestať. Po minuloročnej premiére na Slovakia Ringu som urobil rovnakú chybu a prihlásil sa na cestnú 24-hodinovku opäť. Mojím novým cieľom sa stala méta 500 kilometrov.
- Príprava na moju druhú cestnú 24-hodinovku
- Keď sa ti smola lepí na päty
- Štart na pravé poludnie
- Taktika na zdolanie 500 kilometrov
- Čau slnko, choď už konečne preč
- Noční jazdci v Orechovej Potôni
- Čau slnko, už si zase tu?
- Je nám teplooo!
- Konečne koniec
- Výsledky 24 hodín Slovakia Ring – muži sólo
- Záznam v aplikácii STRAVA
- A aby vám nebolo ľúto… Sorry, musel som
Príprava na moju druhú cestnú 24-hodinovku
Hovorí sa, že keď si myslíš, že už nemôžeš, môžeš ešte trikrát toľko. Na 24-hodinovke zistíte, že tých násobkov môže byť ešte oveľa viac. Gro úspechu totiž tkvie v hlave – telo začne bolieť až potom, ako opadne adrenalín.
Minulý rok moju tvrdohlavosť vytrestalo sedlo, takže jeho výmena bola nevyhnutná. Moja lenivosť však proces testovania odkladala na poslednú možnú chvíľu, a tak som druhé testovacie sedlo nahodil len 17 hodín pred štartom.
Ďalším dôležitým aspektom úspechu na tomto type pretekov je oddýchnuté telo. Toto som zobral naozaj poctivo a večer pred štartom som zaľahol už o 23:07, čo je o hodinu a pol skôr ako je môj priemer. A tu sa to, paradoxne, začalo celé rúcať…
Keď sa ti smola lepí na päty
Okolo polnoci som sa zobudil prvýkrát na intenzívnu a dosť nečakanú bolesť zubu. Snažil som sa tomu neprikladať pozornosť, ale bolesť sa stupňovala, postupne ma začalo bolieť hrdlo a neskôr aj hlava. S tabletkou od bolesti som aspoň zadriemal, no o kvalitnom spánku hovoriť nemôžem. Vstal som o piatej ráno, rozbitý a unavený.
Vyhľadal som si najbližšiu zubnú kliniku a zavolal rodičom, môjmu realizačnému tímu, ktorý už bol na ceste do Orechovej Potône, nech odparkujú auto a počkajú do 7:00 na rezultát zubára. V tej chvíli som bol rozhodnutý, že na 24-ku nepôjdem.
O siedmej ráno som už zvonil na recepciu zubnej kliniky Schill Dental Clinic v bratislavskej Karlovej Vsi. Slečna na recepcii mi, žiaľ, oznámila len to, že zubár, ktorý sa mi môže venovať, prichádza do ordinácie až o jedenástej. Čo teraz? Risknúť to či nie? Tabletky od bolesti už neprichádzali do úvahy vzhľadom na horúce slnečné počasie, no potom som si spomenul na amerického cyklistu Lawsona Craddocka, ktorý na minuloročnej Tour de France odjazdil viac ako 20 etáp so zlomenou lopatkou. Nejaký trápny zub múdrosti ma predsa nemôže odradiť.
Mal som dve hodiny na poslednú kontrolu bicykla, raňajky, rannú sprchu a 7-kilometrovú cestu na stanicu. Luxus, keby som nemal defekt! Musel som ho chytiť včera večer na tých 500 metroch, keď som si nastavoval sedlo. Opäť som teda vybalil už zabalené montpáky a náhradnú dušu a hor sa do opravy. Poriadne raňajky som už nestíhal. Proste úžas.
Na stanicu som prišiel včas, bolesť zubu som v tom strese už ani nevnímal. Super, hovorím si, už sa nič nemôže pokaziť. Osud si však povedal niečo iné a pri nastupovaní do vlaku ma seklo v krížoch. Oplatí sa rozčuľovať? Aspoň budem pred mojimi parťákmi z cesty cez Slovensko, ktorí tiež štartujú na 24-hodinovke, opäť za hypochondra.
Cesta na Slovakia Ring prebehla bez komplikácií, neprejavili sa žiadne ďalšie zdravotné komplikácie. Vlastne hej – stratil som hlas a začal som kašľať ako tuberák, ale to nestojí za reč.
Štart na pravé poludnie
24-hodinovka štartuje systémom Le Mans – jazdci musia k svojim strojom dobehnúť. Po skúsenosti z minulého roka som nemal ambíciu chytiť hlavný pelotón a v skoro 40-stupňovej horúčave si upaľovať vyše 40-kilometrovou rýchlosťou po rozpálenom Slovakia Ringu. Úplne mi stačilo grupetto sólistov a ich priemerná 35-ka.
Dnes prišlo také teplo, že úplne všetkým preplo,
Čo vraví vnútorný hlas? … Že zajtra je to tu zas.
Prvé kolá šli ako po masle. Horúčavu som ani nevnímal, no po pár kolách sa naše grupetto začalo trhať na menšie skupinky. Priemerka išla zákonite dole a s ňou aj moja vôľa krúžiť na rozhorúčenom okruhu. Po troch hodinách a vyše 90 kilometroch som rezignoval – zišiel som do depa dospávať zameškané, hľadať motiváciu na ďalšie stovky kilometrov a hlavne čakať na večer s ním aj príjemnejšie teploty.
Taktika na zdolanie 500 kilometrov
Prejsť 500 kilometrov na bicykli za 24 hodín nie je vôbec veľa, navyše keď jazdíte na závodnom okruhu s dokonale hladkým povrchom. Aby ste to zvládli, stačí vám prejsť za hodinu smiešnych 21 kilometrov. Lenže keď tri hodiny sedíte v depe, potrebná priememerka sa nebezpečne zvyšuje.
To teplo je fakt otras, od slnka hnusný podraz.
Tak, presne ako vravíš, prírodu nezastavíš.
O šiestej som sa na svoje prepočty už nemohol viac pozerať, a tak som sa vrátil na stále rovnako horúci okruh. Môj plán bolo odjazdiť najbližších 12 hodín prakticky bez prestávky s priemerkou okolo 28 km/h. Tým by som dobehol zameškané a vytvoril si pohodlný náskok na posledných 6 hodín závodu.
Čau slnko, choď už konečne preč
Podvečer, keď sa slnko konečne kleslo k obzoru, sa mi šlo citeľne lepšie. Okruhy sa sypali jeden za druhým pri rýchlostiach okolo 33-35 kilometrov za hodinu. Na vypotenie jedného bidonu mi stačili tri okruhy namiesto jedného. Navyše som častokrát zachytil skupinky zložené z členov dvoj a štvorčlenných tímov. Keď konečne padla na okruh tma, bol som vo svojom živle.
Ako sa už poznám, moja výkonnosť je najvyššia medzi 22:00 a 01:00 v noci – vtedy sa mi najlepšie pracuje a aj bicykluje. Bola by škoda to nevyužiť. Vždy po pár okruhoch som si vymenil bidon, hodil do vrecka pár kuracích nugetiek a fičal ďalej.
Noční jazdci v Orechovej Potôni
Niečo po jednej hodine v noci na mňa prišiel útlm. Mal som v pláne dopiť a dojesť zásoby a aspoň na pár minút si zdriemnuť. Práve som však obiehal Karola Voltemara – áno, toho Karola, ktorý pred pár rokmi absolvoval na bicykli cestu okolo sveta. Slovo dalo slovo a ja som nakoniec s Karolom ešte pár okruhov potiahol.
Ako sme tak krúžili, postupne sme nabaľovali ďalších a ďalších sólo jazdcov, až sa z nás stal celkom slušný pelotón. Dvaja-traja najsilnejší jazdci určovali tempo skupiny, ale prestriedať sa snažil každý – viac či menej úspešne. Takto sme odkrúžili asi 5 kôl, až kým sa tí najsilnejší borci nepripojili k hlavnému pelotónu. My, hobby jazdci, sme ich tempo už nevedeli udržať a postupne sa naša skupinka rozpadla.
Čau slnko, už si zase tu?
Do rána som si dal niekoľko párminútových prestávok, ale svojho plánu som sa celkom úspešne držal. Podarilo sa mi zmazať stratu z tých troch hodín flákania sa a cieľ 500 kilometrov začal opäť nadobúdať reálne kontúry.
Zajtra, keď slnko vyjde, nikoho neobíde,
Lidi trefujou šlaky… A stále žiadne mraky.
Tu sa však na obzore objavil obrovský slnečný kotúč, ktorý v spojení s jasnou oblohou neveštil nič dobré. Príjemný nočný chládok bol už o ôsmej ráno minulosťou. Spotreba bidonov začala znova rásť a s ňou aj intenzita odkvapkávania potu z môjho nosa.
Je nám teplooo!
Každým kolom sa mi šlo ťažšie a ťažšie. Neviem, či to bolo tým hnusným teplom, alebo Hudbou vesmírnou, ktorá mi začala mátať hlavu. Do toho som každým kolom dvakrát (!) prechádzal okolo provokatívneho jazierka ležiaceho len pár metrov od trate. To je spolu 160x za 24 hodín.
Slunce nás všechny speče, nikto mu neuteče,
Podívej, pot z ní teče, nevím, proč se nevysvleče!
O deviatej ráno mi hlava začala vypovedať poslušnosť. Už som na nič iné nemyslel, len na to, ako mi je teplo. Totálna rezignácia sa prejavila novým cieľom – 80 okruhov (o 3 okruhy viac ako vlani). Posledné tri hodiny na trati som si rozdelil do segmentov, ktoré boli aj pre moju rezignovanú hlavu akceptovateľné:
- zobrať si bidon plný chladeného ionťáku
- zjesť plátok melónu
- odjazdiť prvý okruh s hltom ionťáku na každej párnej zákrute
- odjazdiť druhý okruh s hltom ionťáku na každej nepárnej zákrute
- zísť do depa a dať si studenú sprchu
- obliecť si dres prepláchnutý v studenej vode
- a ísť ďalej
Samozrejme, tieto moje rozmarné sprchy ma stáli strašne veľa času a nedajú sa ospravedlniť. Pomohli mi síce zvládnuť posledných 70 kilometrov, ale ostatní sólisti zvládli odjazdiť aj tých šesť horúcich hodín, kedy som sa ja flákal v depe a v sprchách.
Konečne koniec
474 kilometrov. Nechýbalo veľa a bol by som spokojný. Každopádne táto 24-hodinovka mi toho, aj napriek nesplnenému cieľu, dala veľa. Dala mi zistenie, že všetko sa dá prekonať – v mojom prípade bolesť zubu, bolesť hrdla, či seknutie v krížoch. Keď si to tak vezmem, 474 kilometrov je stále celkom dosť na to, že som sa chcel vzdať už pred štartom.
Prekonať nejakú nepohodu spôsobenú trochu vyššou teplotou vzduchu tiež nemôže byť ťažké. Človek sa len musí trochu viac zaťať a nevzdať sa ako ja.
Na záver by som chcel zagratulovať víťazom a všetkým, ktorí si splnili svoje osobné ciele. Ste borci!
Výsledky 24 hodín Slovakia Ring – muži sólo
Pozícia | Meno jazdca | Prejdená vzdialenosť | Počet kôl | Priemerná rýchlosť |
1. | Hribernig THOMAS | 769,60 km | 130 | 34,79 km/h |
2. | Rastislav CHLUBNA | 745,92 km | 126 | 33,04 km/h |
3. | Peter WEISS | 692,64 km | 117 | 35,64 km/h |
… | ||||
11. | Marian TAKÁČ | 556,48 km | 94 | 29,62 km/h |
17. | Marek CIBUĽA | 473,60 km | 80 | 30,79 km/h |
24. | Róbert TÓTH | 402.56 km | 68 | 29.72 km/h |
Kompletné výsledky závodu 24 hodín Slovakia Ring 2019